Zbor Žilincov - 1. časť

Založenie zboru

Zbor Žilincov bol založený dňa 9. októbra 1990, po vernisáži výstavy fotografií „Premeny Žiliny VI“ (konala sa na prízemí ľavého krídla Domu odborov, na Námestí Ľudovíta Štúra v Žiline) a to na tradičnom posedení, na ktoré autori cyklu týchto výstav Ing. Miroslav Pfliegel, CSc. (autor fotografií) a Ing. Gustáv Krušinský (autor textu) v predchádzajúcich rokoch pozývali starších, všeobecne vážených občanov mesta Žilina, ktorí sa na vernisážach zúčastňovali.

S myšlienkou založiť „Radu starších Žilincov“ ako spolok verejnosťou mesta uznávaných občanov Žiliny starších ako 50 rokov, ktorí majú trvalý pobyt v meste minimálne 25 rokov, prišiel Ing. Gustáv Krušinský. V septembri 1990 vypracoval návrh stanov pripravovaného spolku a následne túto myšlienku prekonzultoval s Ing. Miroslavom Pflieglom, CSc., ktorý s jeho zámerom súhlasil. Takáto „Rada“ by podľa Ing. G. Krušinského mohla spolupracovať s vedením mesta a poradiť mu v niektorých záležitostiach týkajúcich sa Žiliny.

Vzhľadom na skutočnosť, že po páde komunistického režimu v Československu, autor textu predchádzajúcich cyklov výstav fotografií „Premeny Žiliny I-V“ Ing. G. Krušinský zastával v roku 1990 funkciu podpredsedu Mestského národného výboru v Žiline (predsedom MsNV v tomto období bol Ing. Emil Lacko, CSc.), posedenie po vernisáži výstavy sa nekonalo v Hoteli Slovakia, ako tomu bolo v rokoch 1988 a 1989, ale v jeho kancelárii na 2. poschodí pravého krídla Domu odborov, kde MsNV v tom čase sídlil.

Pomenovanie „Zbor“ na tomto posedení rezolútne presadil všeobecne uznávaný Žilinec JUDr. Ernest Žabkay, ktorému sa slovo „Rada“ nezdalo byť dosť honosné. JUDr. E. Žabkay zároveň doplnil a právnicky preštylizoval návrh stanov, ktorý zúčastneným prečítal Ing. G. Krušinský. Na podnet JUDr. E. Žabkaya bola tiež znížená pôvodne navrhovaná nutná dĺžka trvalého pobytu v Žiline pre členov „Zboru“ z 25 na 20 rokov a taktiež bol znížený vek jeho mimoriadnych členov zo 45 na 40 rokov.

Účastníci posedenia starší ako 50 rokov potom za členov „Zboru starších Žilincov“ zvolili právnika JUDr. Ernesta Žabkaya, spisovateľa Jána Frátrika a jeho brata Ignáca, nazývaného „Moko“, akademického maliara Mojmíra Vlkolačka, niekdajšieho riaditeľa Výskumného ústavu textilnej chémie v Žiline Ing. Štefana Massányiho a fotografa Štefana Martona. Súčasne však na podnet JUDr. E. Žabkaya, ktorý riadil akt prijímania členov spolku, prijali do „Zboru starších Žilincov“ ako mimoriadnych členov  (vo veku od 40 do 50 rokov) tiež riaditeľa Štátneho okresného archívu v Žiline prom. hist. Petra Štánskeho, archeológa Považského múzea v Žiline prom. hist. Jozefa Moravčíka, Ing. Gustáva Krušinského, Ing. Miroslava Pfliegla, CSc. a colníka Libora Závodského, ktorý každoročne zanietene pomáhal pri inštalácii cyklu výstav fotografií „Premeny Žiliny“.

Členovia „Zboru starších Žilincov“, ktorí mali viac ako 50 rokov následne za predsedu „Zboru“ jednomyseľne zvolili zanieteného žilinského patriota JUDr. Ernesta Žabkaya. Na jeho návrh sa potom z názvu „Zbor starších Žilincov“ vypustilo slovo „starších“ ako zbytočné.

JUDr. E. Žabkay neskôr zabezpečil zaregistrovanie „Zboru Žilincov“ ako občianskeho združenia na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky v Bratislave.

Pre doplnenie je nutné uviesť, že Štefan Marton, Ignác „Moko“ Frátrik a tiež Libor Závodský sa na ďalšej činnosti novozaloženého občianskeho združenia nezúčastňovali, a tak sa po niekoľkých rokoch začalo uvádzať, že zakladateľmi „Zboru Žilincov“ boli členovia jeho prvého predsedníctva (zvoleného koncom roku 1991) a to: JUDr. Ernest Žabkay – predseda, Ing. Štefan Massányi – tajomník, Ján Frátrik, Ing. Gustáv Krušinský, Ing. Miroslav Pfliegel, CSc. a akademický maliar Mojmír Vlkolaček. Ich fotografie ako „Zakladateľov Zboru Žilincov“ boli uverejnené v útlej publikácii Zbor Žilincov 1990 – 2005, 15 rokov činnosti“, ktorú EDIS-vydavateľstvo Žilinskej univerzity v Žiline vydalo v októbri 2005.

Do neobsadenej funkcie podpredsedu Zboru Žilincov bol na mimoriadnom zasadnutí ZŽ konanom dňa 2. apríla1992 jednomyseľne zvolený novoprijatý člen občianskeho združenia Ing. Emil Lacko, CSc., bývalý prvý muž Žiliny (predseda MsNV) po páde moci komunistov. Ďalší dvaja kandidáti na túto funkciu akademický maliar Mojmír Vlkolaček a MUDr. Jozef Grossmann sa pred voľbami vzdali svojej kandidatúry.

Emblém „Zboru Žilincov“ neskôr vyhotovil akademický maliar Mojmír Vlkolaček. Pri jeho tvorbe sa inšpiroval novšími barokovými klenbami pôvodne neskororománskeho Kostola sv. Štefana–kráľa na Dolných Rudinách, pochádzajúceho pravdepodobne z prvej tretiny 13. storočia, najstaršej stavebnej pamiatky v pôvodnom katastri mesta Žilina.

Stanovy boli schválené na zakladajúcom zasadaní Zboru Žilincov 9. októbra 1990 a zaregistrované Ministerstvom vnútra SR 26. 11. 1991. Inovované boli v rokoch 1995 a 1999.

§ 2

Zásady a cieľ činnosti

Cieľom činnosti Zboru Žilincov je zachovať neopakovateľný GENIUS LOCI SOLNENSIS Žiliny u jeho obyvateľov a vo svete hlavne
> pôsobením, aby identita mesta a jeho historický charakter sa zachovali v novodobom, demokratickom rozvoji, a aby sa u občanov prehlbovala láska k svojmu mestu, domovine a k povolaniu,
> združovaním osobností s morálnou autoritou, ktorí sa snažia o rozvoj Žiliny, sú všeobecne vážení medzi občanmi a sú schopní zbližovať obyvateľstvo mesta s odkazmi našich predkov v jeho novodobom rozvoji,
> prezentovaním významných osobností, udalostí a inštitúcií mesta z dávnej minulosti a prítomnosti, zaslúžilých o jeho dobrú povesť a kultúrny i civilizačný rozvoj,
> aktívnym zúčastnením sa na vzdelávacích, výchovných a spoločenských podujatiach, v publicistike, v médiách a vo všetkých prostriedkoch kontaktu s občanmi pôsobiť na zabezpečenie realizácie cieľa Zboru Žilincov v prospech nášho historického mesta Žilina.
(Úprava z roku 1999)

Hlavní zakladatelia Zboru Žilincov:

Ernest Žabkay, Ján Frátrik, Štefan Massányi, Gustáv Krušinský, Miroslav Pfliegel, Mojmír Vlkolaček.

Predsedovia Zboru Žilincov v postupnosti:

JUDr. Ernest Žabkay
Ing. Štefan Massányi
Ing. Miroslav Pfliegel, CSc.


Súčasný predseda Zboru Žilincov Ing. Miroslav Pfliegel, CSc.

Členská základňa Zboru Žilincov:

Členovia sa  zoskupujú do odborných sekcií – histórie, umenia, architektúry a osvety, ako aj do odborných komisií pre súťaže škôl, slávnostnú akadémiu, nakladateľstvo, tvorbu monografií História Žiliny, pamätných tabúľ a artefaktov a pod.
Od roku 2000 pre plánovanie a riadenie činnosti Zboru Žilincov boli zavedené „Osobné ročné projekty“ ponúknuté jednotlivým členom, resp. samostatnými členmi. Ich plnenie je predmetom hodnotenia každého člena samostatne.

Členovia zboru v abecednom poradí:

1. Bajová Nadežda, Ing. *27.4.1935, riadna členka, vedúca sekcie osvety
2. Bálik Martin, Mgr., *19.9.1929, čestný člen
3. Balkóciová Mária, Mgr., *15.9.1947, riadna členka
4. Berger Ladislav, prof., RNDr., Dr.h.c., *7.11.1910, †4.5.2008, čestný člen
5. Blahovec Ján, Mgr., *6.8.1954, riadny člen
6. Brezány Dušan, MVDr., *19.3.1933, riadny člen, vedúci odboru monografií
7. Cenková Klára, Mgr., *28.6.1946, riadna členka
8. Dvorecký Andrej, *30.11.1929, riadny člen
9. Feiler Jozef, *27.7.1953, riadny člen
10. Figura Ján, Mgr., *21.1.1920, †5.8.2004, riadny člen
11. Frátrik Ján, Mgr., *9.10.1919, †31.7.2000, zaslúžilý člen
12. Gantner Ivan, doc. Ing., CSc., *14.5.1929, †15.9.2009, riadny člen
13. Gavalec Martin, MUDr., *21.1.1920, †25.2.1997, riadny člen
14. Gaža Ivan, Ing., *26.7.1940, riadny člen
15. Grosmann Jozef, MUDr., *15.3.1921, †30.9.2007 zaslúžilý člen
16. Harant Michal, prof., RNDR., *10.7.1920, †18.7.1995, riadny člen
17. Heinrich Ferdinand, Ing., *1.4.1920, †8.11.1998, riadny člen
18. Hollý Emil, JUDr., *10.11.1925, riadny člen, predseda revíznej komisie
19. Horánsky Štefan, Ing., *20.8.1919, †14.11.1995, riadny člen
20. Horecký Zdeno, akad. maliar, *27.11.1930, riadny člen
21. Hricek Jozef, Mgr., *9.5.1935, riadny člen, podpredseda zboru
22. Hubková Jaroslava, PhDr., *17.3.1950, riadna členka, tajomníčka zboru
23. Chmela Slavomír, majster športu, *18.8.1932, riadny člen
24. Chmelár Vladimír, Ing., *8.8.1922, †3.3.2010, čestný člen
25. Janček Ivan, RNDr., CSc., *14.6.1921, †3.8.1996, riadny člen
26. Jeřábek Jaroslav, prof., Ing., Dr.h.c., DrSc., *6.12.1921, †8.10.1997, riadny člen
27. Kállay Anton, Mgr., *10.6.1928, †28.12.2010, riadny člen
28. Kavková Anna, PhDr., *24.7.1925, riadna členka – uvoľnená v r. 1998
29. Klapita Marian, PhDr., *12.9.1936, †9.4.1992, riadny člen
30. Košecký Ján, Mgr., *27.9.1914, †5.2.2000, riadny člen
31. Košnár Miroslav, Mgr., *6.7.1938, riadny člen – uvoľnený v r. 1999
32. Krakovský Tibor, *15.11.1922, †5.3.2014, čestný člen
33. Kráľ Fero, akad. maliar, *12.5.1919, †15.11.2008, zaslúžilý člen
34. Krušinský Gustáv, Ing., *4.7.1946, riadny člen, podpredseda Zboru Žilincov
35. Krušinský Štefan, Ing. arch., *22.7.1940, riadny člen
36. Lacko Emil, Ing., CSc., *24.1.1928, †24.2.2004, riadny člen
37. Lajda Stanislav, akad. maliar, *17.7.1959, riadny člen
38. Marsina Richard, prof., Dr.h.c., RNDr., DrSc., *4.5.1923, čestný člen
39. Massányi Štefan, Ing., *2.7.1925, riadny člen, čestný predseda zboru
40. Mazúr Milan, Mgr., *13.9.1954, riadny člen
41. Mazúr Peter, MUDr., *27.7.1954, riadny člen
42. Mecková Viera, Ing. arch., *6.9.1933, riadna členka
43. Meliš Ivan, Ing., arch., *22.10.1927, †23.2.2003, riadny člen
44. Mlichová Lida, *9.10.1940, riadna členka
45. Mlynárčik Alex, akad. maliar, *14.10.1934, čestný člen
46. Moravčík Jozef, Mgr., *24.1.1944, riadny člen, ved. sekcie história, vystúpil v r. 2008
47. Ničík Peter, Mgr. Ing., *17.2.1963, riadny člen
48. Ondruš Ladislav, Plk. Ing.
49. Oravec Milan, Mgr. Art., Artd.
50. Pfliegel Miroslav, Ing., CSc., *28.8.1946, riadny člen, predseda zboru
51. Poradovský Karol, MUDr., prof., DrSc., *26.2.1916, †19.5.2002, čestný člen
52. Prikryl L.V., RNDr., CSc., *14.6.1934, riadny člen, vystúpil v r. 2008
53. Revajová Antonia, *5.11.1948, riadna členka
54. Roháček Viliam, Mgr., *29.2.1932, †15.2.2008, čestný člen
55. Rosický Tomáš, *22.11.1942, †15.11.2002, riadny člen
56. Ryšavý L. Vavro, Mgr., *4.3.1911, †11.10.1997, čestný člen
57. Šlopek Viliam, Ing. arch., *6.3.1941, riadny člen, vedúci sekcie architektúry
58. Štánsky Peter, Mgr., *31.1.1945, riad. člen, ved. odboru súťaže škôl, vystúpil v r. 2008
59. Stuchl Antonín, Ing., arch., *15.11.1921, zaslúžilý člen
60. Šulik Anton, *23.3.1931, †11.1.1999, riadny člen
61. Šupka Vladimír, *30.1.1928, čestný člen
62. Talikadze Marta, Mgr., *5.10.1946, riadna členka, hospodárka zboru
63. Toman Stanislav, Ing. arch., *2.6.1936, riadny člen
64. Urban Bohumil, Mgr., *30.1.1935, čestný člen
65. Vlkolaček Mojmír, akad. maliar., *26.12.1915, †25.10.2007, zaslúžilý člen
66. Vrtílek Jan, umelecký knihár, *12.12.1906, †17.3.2000, zaslúžilý člen
67. Žabkay Ernest, JUDr., *17.9.1910, †8.6.1996, zaslúžilý člen, čestný predseda zboru

Stručné životopisy členov:

Ing. Nadežda Bajová, nar. v roku 1935. Vyštudovala Vysokú školu chemicko-technologickú v Prahe, špecializácia analytická chémia. Pracovala v Geologickom prieskume Žilina pri zavádzaní nových analytických metód do praxe a pri rozbore minerálnych vôd Slovenska, potom pôsobila v Dome techniky SVTS Žilina a neskôr vo firme Educo-centrum Organizátorka výchovno-vzdelávacej činnosti v oblasti životného prostredia a organizátorka kultúrno-osvetových podujatí,  podnikateľka, iniciátorka založenia a spoluorganizátorka Skladateľskej súťaže Adama Plintoviča, tajomníčka Zboru Žilincov (2010-2013) a vedúca Sekcie literatúry a osvety ZŽ.

Mgr. Martin Bálik, nar. 1929. Študoval výtvarnú výchovu na Pedagogickej fakulte UK, monumentálne sochárstvo kameň – drevo na Vysokej škole výtvarných umení a bábkarské výtvarníctvo na Divadelnej akadémii múzických umení v Prahe. Vlastní jedinečný patent na rozprávkovú postavu Žabiaka (princíp mechanizmu vystreľovacieho dáždnika. Zasunutím držadla sa Žabiak okamžite pred očami divákov premení na krásneho Princa). Vytvoril vyše stovky výtvarných scén a množstvo jednotlivých súčastí scén podľa požiadaviek divadiel. Člen poradného zboru, ktorý školil divadelníkov. Desaťročia spolupracuje s Dramatickým odborom ZUŠ v Žiline. Prestížna cena Genius loci Solnensis mu bola udelená v roku  2005 za tvorbu nových princípov v technológii výroby bábok, ich javiskového priestoru a uplatnenia; za zavádzanie nových prístupov vo výchove mládeže v školách a na divadelných scénach Žiliny.

Mgr. Mária Balkóciová, nar. v roku 1947, vyštudovala odbor knihovníctvo – polonistika na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pôsobila ako vedúca metodického oddelenia Okresnej knižnice v Žiline, inšpektorka pre knižnice na odbore kultúry ONV v Žiline, riaditeľka Žilinskej knižnice (1989 – 2003, pod jej vedením sa vyprofilovala na modernú, až nadregionálnu knižnicu, čo sa týka pracovných a reprezentačných priestorov, poskytovania knižničných služieb a kreovania spoločenského života), publicistka, spoluautorka dvoch učebníc pre neprofesionálnych knihovníkov.

Prof. RNDr. Ladislav Berger, Dr.h.c., nar. 1910, zomrel 2008. Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave. Pedagogická (profesor s aprobáciou matematika, deskriptívna geometria a kreslenie) a športová osobnosť, amatérsky výtvarník, Čestný občan mesta Žilina, Čestný člen Zboru Žilincov, zaslúžilý tréner (vychoval reprezentantov ČSR v ľahkej atletike), tajomník futbalového oddielu ŠK Žilina, predseda volejbalového i ľahkoatletického oddielu, ústredný rozhodca ľahkej atletiky. Člen jednoty slovenských matematikov a fyzikov (v r. 1969 uviedol do života Celoslovenskú konferenciu slovenských matematikov v Jasnej – Matematická Jasná), držiteľ mnohých spoločenských ocenení. Titul Dr.h.c. udelený Žilinskou univerzitou za celoživotný osobný prínos k rozvoju slovenskej vedy a vzdelanosti, Veľká medaila sv. Gorazda (Min. školstva SR). Laureát Prestížnej ceny ZŽ Genius loci Solnensis za pedagogickú a trénerskú činnosť v Žiline.

Mgr. Ján Blahovec, nar. v roku 1954, vyštudoval žurnalistiku na UK Bratislava, študoval herectvo na VŠMU, člen Vojenského umeleckého súboru Západného vojenského okruhu Tábor, člen Slovkoncertu Bratislava, scenárista, metodik, profesionálny recitátor, televízny a rozhlasový redaktor a moderátor. Jeho hlas je súčasťou asi 50 dokumentárnych filmov, najmä z oblasti severného Slovenska. Pracoval v štátnej správe i v samospráve. Rečník Mesta Žilina na spoločenských obradoch. Autor knižiek Periodická tlač a elektronické masmédiá v Žiline, Slovenská krajina (žilinský denník 1929-1933) a príručky Recitátor v základoch svojej práce. Lektor Inštitútu vzdelávania Ministerstva vnútra SR v Bratislave v oblasti komunikácie vo verejnej správe. Člen Predsedníctva ZŽ a Sekcie literatúry a osvety.

MVDr. Dušan Brezany, nar. v roku 1935, veterinárny lekár,  vedúci Okresného izolátu TBC (1959), vedúci oddelenia a zástupca riaditeľa Štátneho veterinárneho ústavu na úseku klinickej a laboratórnej diagnostiky s ťažiskom epizootológie pre 9 okresov severozápadného Slovenska, člen Vedeckej rady pre laboratórnu a klinickú diagnostiku ČSR, člen Československej lekárskej spoločnosti J. E. Purkyně a Slovenskej lekárskej spoločnosti, publicista, divadelník, majster stredoslovenského a východoslovenského kraja v športovej gymnastike, člen Jazdeckého oddielu Vysokej školy veterinárnej Košice, organizátor karavaningu v Žiline, činný v Združení na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím. Zastupuje ZŽ v Ekuze.
Mgr. Klára Cenková, nar. v roku 1946, študovala hru na klavíri na Konzervatóriu v Žiline, kde po absolutóriu začala pôsobiť ako učiteľka hudby. Psychológiu vyštudovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Jana Evangelisty Purkyně v Brne. Na Konzervatóriu v Žiline pôsobila nepretržite až do dôchodku a vyučovala dejiny hudby, historicko-estetický seminár, psychológiu, povinný klavír a iné predmety. Zástupkyňa riaditeľa a potom riaditeľka Konzervatória v Žiline (1989 – 1995).

Andrej Dvorecký, nar. v roku 1929, vedúci pracovník v oblasti komunálneho hospodárstva, riaditeľ Mestského stavebného podniku v Žiline, dorastenecký majster Slovenska v hokeji, reprezentant Žiliny v tenise, spoluzakladateľ žilinskej hádzanej, dlhoročný člen Horskej služby v Malej Fatre a spoluzakladateľ jej Klubu seniorov. Držiteľ strieborného odznaku Horskej služby, predseda Oblastnej organizácie Konfederácie politických väzňov Slovenska v Žiline. Zaslúžil sa o obnovenie štítových fasád domov na Mariánskom námestí. Zaslúžilý občan mesta Žilina. Člen Predsedníctva Zboru Žilincov.

Jozef Feiler, nar. 1953, nar. v roku 1953 v Košeci, okres Ilava. Vyštudoval Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú, neskoršie pracoval v ekonomickej oblasti v doprave. Od roku 1970 býva v Žiline. V roku 2005 založil webovú stránku Žilina Gallery, ktorá sa venuje propagácii mesta a okolia. Na stránke je umiestených viac ako 30 tisíc fotografií, rozdelených do rôznych sekcií a podsekcií. Mnohé textové časti pod fotografiami sú od renomovaných žilinských historikov. Webová stránka, ojedinelého rozsahu na Slovensku,  slúži nielen návštevníkom mesta, ale hlavne Žilinčanom, študentom a žiakom. Návštevnosť súkromnej webstránky je asi 400 000 návštevníkov ročne.

Mgr. Ján Figura st., nar. 1924, zomrel 2004. Aktívny „bojovník za práva hudobnej kultúry“. Pedagóg. Vyštudoval Hudobnú fakultu VŠMU v Bratislave, odbor flauta.  V roku 1958  založil Orchester mesta Žiliny, ktorý sa vyvinul na Symfonický orchester mesta Žiliny. Na jeho základoch vznikol v roku 1974 Štátny komorný orchester Žilina a riaditeľom sa stal Ján Figura st. Organizoval päťročnú rekonštrukciu Domu umenia Fatra ako sídla ŠKO. Vybudovali sa aj nové, nevyhnutné spoločenské a technické priestory, inštaloval sa organ. Zrekonštruovaný DUF bol otvorený v r. 1989. Ján Figura st. bol aj riaditeľom ĽŠU v Žiline a profesorom Konzervatória v Žiline. V r. 1998 mu bola udelená Prestížna cena Genius loci Solnensis.

Mgr. Ján Frátrik, nar. 9. októbra 1916 v Žiline, zomrel 31. júla 2000. Pedagóg, básnik katolíckej moderny, presahujúci myšlienkovo hranice Slovenska, prekladateľ nemeckej a francúzskej poézie. Vysokoškolské štúdiá ukončil na Pedagogickej fakulte v Bratislave (1946 -1949). Hudobné vzdelanie (hru na husle) absolvoval v roku 1955 u profesora A. Vrtela v Bratislave. Po získaní odbornej pedagogickej kvalifikácie od roku 1941 učil na viacerých stredných a odborných školách, a aj na Jazykovej škole v Žiline. Ako člen speváckeho zboru slovenských učiteľov precestoval celú Európu, čo sa odrazilo i v jeho tvorbe. Niekoľko rokov bol kronikárom mesta Žilina. V rokoch 1949-1951 pracoval na KNV - odbore školstva v Žiline ako referent pre umenie, ochranu pamiatok a prírody. Roku 1976 odišiel do dôchodku. Prvé básne publikoval koncom tridsiatych rokov v časopisoch Elán, Tvorba, Verbum, Slovenské pohľady a Kultúra. Knižne debutoval v roku 1941 zbierkou básní „Vám, rodní moji“, potom sa publikačne nadlho odmlčal. Ďalšie knihy mu vyšli až po štvrťstoročí, po prečkaní najťažších rokov komunistickej ideológie. Popri básnickej tvorbe sa venoval aj teórii literatúry. Za svoju všestrannú a bohatú činnosť dostal mnohé vyznamenania a uznania. V roku 1967 získal literárnu Cenu mesta Žiliny za zbierku básní Kamenný vzdych. V roku 1969 Cenu a Striebornú medailu J. A. Komenského za dielo Moderné postupy pri rozbore verša na Uhersko-brodských dňoch, Pamätnú medailu v roku 1968, čestný titul Zaslúžilý učiteľ v roku 1970, jubilejnú plaketu k 50. výročiu Speváckeho zboru slovenských učiteľov. V roku 1981 mu Rada MsNV udelila pamätnú medailu "Zaslúžilý občan mesta". Bol spoluzakladateľom Zboru Žilincov (1990). V roku 1996 dostal Pamätnú listinu Zboru Žilincov za významnú literárnu činnosť venovanú Žiline a Mesto Žilina mu udelilo svoje najvyššie vyznamenanie Čestné občianstvo.

Doc. Ing. Ivan Gantner, CSc., nar. v roku 1929, zomrel 2009. Chemik, vysokoškolský pedagóg, vedec - výskumník, autor viacerých autorských osvedčení a patentov. Študoval chemické inžinierstvo v Prahe a v Bratislave. Šestnásť rokov pracoval vo  výskume v Považských chemických závodoch Žilina, potom na Strojníckej fakulte Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline. Vychoval odborníkov v oblasti aplikácie plastov. Vlastnil 22 autorských osvedčení a patentov. Bol zborovým dozorcom Žilinského evanjelického cirkevného zboru a potom aj Turčianskeho seniorátu. Bol aj správcom Nadácie Jana Amosa Komenského. Laureát Prestížnej ceny ZŽ Genius loci Solnensis 2000.

MUDr. Martin Gavalec, nar. 1920, zomrel 1997. Primár interného oddelenia žilinskej nemocnice (22 rokov), vynikajúci diagnostik, dlhodobý okresný internista, čestný člen výboru Slovenskej internistickej spoločnosti, člen Európskej internistickej spoločnosti. Dlhoročný predseda žilinského klubu Spolku lekárov Slovenska. Jeho busta v areáli nemocnice bola slávnostne odhalená 11. novembra 1998.  Prestížna cena Genius loci Solnensis mu bola udelená in memoriam v roku 2000 za významnú prácu na výstavbe interného pavilónu žilinskej nemocnice, za výchovu novej generácie internistov pre žilinský región a za spoločensky obetavú činnosť lekára.

Ing. Ivan Gaža, nar. v roku 1940, geodet, Vyštudoval Zememeračskú fakultu ČVUT Praha, pracoval v Geodézii, n. p. Žilina, vedúci odboru výstavby ONV v Žiline, prednosta (zakladajúci) Okresného úradu v Žiline, prednosta Katastrálneho úradu v Žiline, pedagogická a prednášateľská činnosť na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Žiline, Žilinskej univerzite a v rámci VTS, člen Národnej zemepisnej spoločnosti USA, držiteľ kvalifikácie patentový zástupca (vynálezy, objavy), odborník v oblasti filatelie, publicista, člen Sekcie literatúry a osvety ZŽ, člen Revíznej komisie ZŽ. 

MUDr. Jozef Grossmann, nar. 1921, zomrel 2007. Študoval na lekárskej fakulte vo Viedni a v Bratislave. Primár detského oddelenia žilinskej nemocnice, krajský pediater, pedagóg, publicista, Čestný občan mesta Žilina, člen Poradného zboru Hlavného odborníka starostlivosti o dieťa na Slovensku, čestný člen Slovenskej lekárskej spoločnosti v Bratislave, čestný člen Slovenskej pediatrickej spoločnosti, vedecký sekretár Spolku lekárov v Žiline, držiteľ Zlatej medaily „Propter merita“ a pamätnej medaily J. B. Guotha, zakladateľa Spoločnosti lekársko-slowanské v Pešti, čestný člen Solidas honoris causa, zaslúžilý člen Zboru Žilincov a držiteľ jeho Prestížnej ceny Genius loci Solnensis za zásluhy pri projektovaní, založení a vedení novorodeneckého oddelenia v Žilinskej nemocnici a za aplikáciu najmodernejších poznatkov v odbore moderná pediatria.

Prof. RNDr. Michal Harant, nar. 1920, zomrel 1995. Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave a neskôr sa ako docent stal jej dekanom. Spoluzakladateľ vedného odboru na Slovensku – inžinierska hydrogeológia. V päťdesiatych rokoch sa zaoberal problematikou „En – rozmernej geometrie“, ktorá bola základom zložitých počítačových systémov. Vedúci Katedry matematiky a deskriptívnej geometrie VŠD v Žiline. Mal zásluhy na presídlení VŠD z Prahy do Žiliny a na jej rozvoji. Tri roky pôsobil ako československý expert matematiky a deskriptívnej geometrie na Univerzite v Káhire vo funkcii vedúceho katedry (tam ho poslal normalizačný režim ako nepohodlného). Na jeho vedecko-odbornú činnosť poukazuje do 100 jeho prác, článkov a publikácií. 40 vedeckých štúdií publikoval v domácich i zahraničných odborných i vedeckých časopisoch. Vynikajúci organizátor, mimoriadny pedagóg. Spoluzakladateľ slovenského výboru legendárnej Jednoty slovenských matematikov a fyzikov. Čestný predseda Jednoty slovenských matematikov a fyzikov. Držiteľ Zlatej medaily Matematicko-fyzikálnej fakulty UK. Prestížna cena Genius loci Solnensis mu bola udelená in memoriam v roku 2000.

Ing. Ferdinand Heinrich, nar. 1920, zomrel 1998. Začal študovať na Vysokej škole zemědělskej v Brne a štúdium dokončil na Vysokej škole technickej, odbor lesného inžinierstva v Bratislave. Pracoval v lesnej dohliadacej službe v Poprade, Revúcej a v Bardejove, potom prestúpil do Lesoprojektu v Košiciach, v Žiline a v Piešťanoch. V roku 1984, už na dôchodku, bol požiadaný MsNV v Žiline o pomoc pri budovaní žilinského Lesoparku. Striedavo preto pracoval v Technických službách Žilina (dal detským ihriskám a zóne zdravia originálny a ucelený systém) a v Štátnych lesoch Žilina, pričom projekt Lesoparku úspešne upravoval podľa vlastných poznatkov a nápadov (kvôli nedostatku mestských financií), za čo mu bola udelená medaila Budovateľ mesta.

JUDr. Emil Hollý, nar. v roku 1925, vyštudoval Právnickú fakultu SU v Bratislave (zameranie medzinárodné právo), podnikový právnik, asistent  riaditeľa Váhostavu Žilina, vedúci personálneho odboru Pozemné stavby Žilina, 25 rokov pôsobil bezplatne v odborárskej poradni (pracovné právo) a neskôr i v charitnej právnej poradni (Charita v Žiline), predseda redakčnej rady podnikového týždenníka Váhostav, publicista, autor 6 poviedok pod názvom Zo spomienok právnika, predseda revíznej komisie ZŽ.

Akad. mal. Zdeno Horecký, nar. v roku 1930, maliar, grafik, kresliar, autor monumentálno – dekoratívnej tvorby v architektúre, zakladajúci člen Skupiny Mikuláša Galandu, pedagóg,  spoluzakladateľ Ľudovej školy umenia v Žiline, starosta Umeleckej besedy slovenskej v Bratislave, dobrovoľný člen Horskej služby Malá Fatra. Uskutočnil desiatky samostatných a spoločných výstav doma a v zahraničí. Organizátor medzinárodných sochárskych sympózií v Terchovej a medzinárodných maliarskych plenérov v Zázrivej. Jedenásť rokov tvoril v bývalej Juhoslávii na ostrove Sv. Stefan a Počitelj. Od roku 1978 žije a tvorí v Bratislave. Publicista. Laureát prestížnej ceny ZŽ Genius loci Solnensis a Ceny mesta Žilina za významný prínos pre rozvoj výtvarného umenia v Žiline a na Slovensku.

Ing. Štefan Horánsky, nar. 1919, zomrel 1995.

Mgr. Jozef Hricek, nar. v roku 1935, pedagóg, výtvarník, riaditeľ školy, publicista, iniciátor založenia a potom aj predseda Výtvarného klubu pri Dome odborov v Žiline, člen Združenia výtvarných umelcov stredného Slovenska a Umeleckej besedy slovenskej, člen Poradného zboru pre amatérskych výtvarníkov pri Osvetovom ústave v Bratislave, lektor Krajského osvetového strediska v Banskej Bystrici a Okresného osvetového strediska v Žiline v oblasti výtvarnej tvorby. Uskutočnil 16 autorských výstav a zúčastnil sa desiatok kolektívnych výstav doma i v zahraničí. Majster Prešovského kraja vo futbale a volejbale, vysokoškolský majster Slovenska vo futbale a tretí na Majstrovstvách Československa vo futbale. Známy principiálnym, odmietavým postojom k okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968. Laureát PC ZŽ Genius loci Solnensis. Podpredseda a vedúci Sekcie umenia ZŽ.

PhDr. Jaroslava Hubková, nar. v roku 1950 v Žiline. Vyštudovala Filozofickú fakultu UK Bratislava, odbor knihovníctvo, informatika. Detstvo a mladosť prežila v Čechách. V roku 1970 sa vrátila  do Žiliny. 15 rokov pracovala v Okresnej knižnici v Žiline, venovala sa predovšetkým práci s deťmi a mládežou. Od roku 1988 pracovala  na odbore kultúry okresného a krajského úradu. Na krajskom úrade v Žiline viedla odbor kultúry. Od roku 2002 do 2009 pôsobila na  Krajskom pamiatkovom úrade v Žiline. Vzhľadom na svoje dlhodobé pôsobenie v oblasti kultúry má prehľad, skúsenosti a vedomosti o činnosti a aktivitách kultúrnych zariadení i o hodnotách kultúrneho dedičstva v meste. Od r. 2014 je tajomníčkou ZŽ. 

Majster športu Slavomír Chmela, nar. v roku 1932, všestranný športovec, horolezec, speleológ, majster tanca, fotograf, filmový dokumentarista, publicista, vynikajúci organizátor, zakladateľ a riaditeľ Československej horolezeckej školy vo vysokých Tatrách, organizátor žilinských horolezeckých, jaskyniarskych a iných expedícií do rôznych končín sveta, zakladateľ speleologickej skupiny, ako aj kolektívov tanca v Žiline, autor viac ako 400 titulov dokumentárnych, reportážnych a odborných filmov, štvornásobný laureát Moskovského filmového  festivalu, držiteľ jednej z hlavných cien na prehliadke dokumentárneho filmu v San Etiene, v La Chapelle en Vercors, v Barcelone..., držiteľ Zlatej medaily UNICA, Zlatého odznaku JAMES, Verejného uznania I. stupňa za rozvoj telovýchovy a športu na Slovensku, striebornej plakety SSS Za rozvoj jaskyniarstva na Slovensku, Medaily D. G. Licharda za filmovú tvorbu, držiteľ Prestížnej ceny ZŽ Genius loci Solnensis.

Ing. Vladimír Chmelár, nar. 1922, zomrel 2010. Vyštudoval Fakultu inžinierskeho staviteľstva SVŠT Bratislava, vedúci pracovník v stavebníctve, vodohospodár (podieľal sa napríklad na príprave výstavby SVD Gabčíkovo-Nagymaros, viedol výstavbu VD Nosice a iných VD) výskumník, vynikajúci organizátor, ekonomický námestník generálneho riaditeľa Váhostavu Žilina, zakladateľ závodov, hlavný inžinier, riaditeľ, spisovateľ, pedagóg, publicista, vydavateľ, člen Spolku slovenských spisovateľov, mimoriadny profesor VŠDaS v Žiline, skaut. Autor beletrie Na pravom brehu boli Bosoráky, Človek František, Glajcha I + II, Osobné panoptikum, Patiatko, autor 14 titulov odbornej literatúry, napríklad Vodné dielo Liptovská Mara, Prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh, Vodárenská nádrž Turček, Causa Dunaj, Gabčíkovo do prevádzky!, Dunaj historický a dnešný. Čestný člen Zboru Žilincov, laureát jeho Prestížnej ceny Genius loci Solnensis za založenie Ústavu stavebnej geológie v Žiline, presadenie a realizovanie dôležitých závodov, najmä strojárskeho, textilného stavebného a hutníckeho priemyslu v regióne Žiliny.

RNDr. Ivan Janček, CSc., nar. 1921, zomrel 1996. Študoval na Fakultách prírodných vied MU v Brne a UK v Bratislave, kde súčasne vyštudoval aj Filozofickú fakultu. Vzdelanie si dopĺňal aj na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Pôsobil ako univerzitný asistent, stredoškolský profesor, samostatný výskumný pracovník, riaditeľ Štátneho zdravotného ústavu v Žiline a krajský hygienik. Externe prednášal aj na Lekárskej fakulte Palackého univerzity v Olomouci. Nositeľ Zlatej medaily profesora Muchu. Náčelník Slovenského skautingu, vodca Slovenskej ústrednej lesnej školy, čestný doživotný náčelník Slovenského skautingu, Náčelník Československého junáka. Bol mu udelené najvyššie skautské a junácke vyznamenania: Rad strieborného vlka a Řád čestné lilie v trojlístku v zlate. Skauti ho nenazývali inak než Maršal. V období tzv. Pražskej jari odviedol mimoriadnu prácu pri uskutočňovaní Tribún aktualít v Dome odborov, ktoré aktivizovali ľudí a poznatky z verejných diskusií využívali Dubčekovi naklonení okresní funkcionári na odstraňovanie deformácií a nedostatkov. V roku 2004 bola RNDr. Ivanovi Jančekovi udelená Prestížna cena Genius loci Solnensis.

Prof. Dr. h. c. Ing. Jaroslav Jeřábek, DrSc., nar. 1921, zomrel 1997. Vyštudoval Stavebnú fakultu ČVUT v Prahe. Pedagóg, vedec a vynálezca. Odborný asistent na Vysokej škole železničnej v Prahe, potom docent na Katedre stavebnej mechaniky. Vedúci Katedry stavebnej mechaniky Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline, neskôr dlhoročný rektor VŠDaS (terajšej Žilinskej univerzity). Technická univerzita v Budapešti mu priznala čestný titul a práva Doctora honoris causa. Za svoje vedecké a aplikačno-technické výsledky dosiahol mnoho ocenení, okrem iného: dve zlaté a dve strieborné medaily v Bruseli, Ženeve, Kolíne nad Rýnom a Brne. Bol členom mnohých význačných vedeckých spoločností doma a v zahraničí. Laureát Prestížnej ceny Genius loci Solnensis 1997 za mimoriadne celoživotné výsledky v oblasti vedy, za rozvoj VŠDS a šírenie dobrej povesti Žiliny.

Mgr. Anton Kállay, nar. v roku 1928, zomrel v roku 2010. Profesor Konzervatória v Žiline. Absolvoval JAMU Brno (klavír) a VŠMU (zborové dirigovanie). Vynikajúci hudobník, popredný slovenský zbormajster a pedagóg klavírnej hry, zakladajúci zbormajster a dirigent mnohých speváckych zborov, s ktorými získaval prvé miesta na domácich a medzinárodných prehliadkach, člen porôt prestížnych medzinárodných zborových súťaží. Žilinský miešaný zbor viedol 32 rokov. Bol zakladajúcim zbormajstrom Bratislavského komorného zboru. Spolupracoval s operou v tureckom Izmire a s významnými orchestrami u nás, napríklad so Štátnou filharmóniou Košice. Laureát Prestížnej ceny ZŽ Genius loci Solnensis.

PhDr. Anna Kavková, uvoľnená v roku 1998

PhDr. Marián Klapita, nar. 1936, zomrel 1992.

Mgr. Ján Košecký, nar. 1914, zomrel 2000. Vyštudoval Filozofickú fakultu UK Bratislava. Profesor slovenčiny, latinčiny a gréčtiny v Tisovci, Zlatých Moravciach, Bytčici, Žiline. Podporoval šport (futbal, hokej, volejbal, tenis), aktívny bol v ochotníckom divadelníctve, kultúrnych spolkoch. Matičiar. Riaditeľ gymnázia Horný val v Žiline. Vyznamenania: Vzorný učiteľ, Zaslúžilý učiteľ, Komenského medaila. Autor elegického disticha Hold Žiliny. Prekladal napríklad antické historicko-literárne diela, kanonické vizitácie a zápisnice, pamätné latinské epigramy, Zlatú bullu Bela IV., báseň od Adama Trajana Bešeňovského Epigram na mesto Uhorska – Žilinu a iné. V Žiline zachytil a preložil viaceré historicky veľmi dôležité a významné latinské nápisy, epigramy, odkazy. Na požiadanie Stavoprojektu zdanlivo jednoducho vymyslel názov pre nové žilinské sídlisko, terajšie Solinky. K latinskému sol (slnko) pridal slovenskú slovotvornú príponu –inky  (inšpirovaný žilinskými historickými názvami Rudinky, Rosinky, Dolinky). 

Mgr. Miroslav Košnár, uvoľnený v roku 1999

Tibor Krakovský, nar. v roku 1922, ekonomický námestník, vynikajúci organizátor výstavby okresných ústavov národného zdravia v Liptovskom Mikuláši, Čadci a Žiline, organizátor a dobrovoľný funkcionár kultúrno-osvetovej činnosti, spevák, herec a rezbár, iniciátor založenia Stálej divadelnej scény v Žiline a Žilinského miešaného zboru, tajomník MSZ Palestrina pri Františkánskom kostole v Žiline, člen Speváckeho zboru slovenských učiteľov v Trenčianskych Tepliciach. V roku 2002 mu Národné osvetové centrum udelilo Poctu za dlhoročné mnohostranné obohacovanie, pestovanie a šírenie kultúrno-osvetovej činnosti v žilinskom regióne. Čestný člen ZŽ.

Akad. mal. Fero Kráľ, nar. 1919, zomrel 2008. Študoval na výtvarnom oddelení Vysokej školy technickej v Brne, potom na odbore kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Od r. 1945 žil a tvoril v Žiline. Výnimočný výtvarník, pedagóg, člen Slovenského spolku výtvarných umelcov, Zaslúžilý občan mesta Žilina, Zaslúžilý pracovník kultúry, významný reprezentant slovenského výtvarného umenia v zahraničí. Jeho tvorbu charakterizuje maliarsky, grafický, kresliarsky, textilný i architektonický prejav. Vycibril princíp svetla v maľbe tak, ako to nedokázal nikto v rámci bývalého Československa. V samotnej Žiline uskutočnil 24 výstav, ďalšie vo svetových mestách: Mníchove, Berlíne, Paríži, Ríme, Miláne, Benátkach, Florencii, Káhire, Clevelande, Varšave a v iných mestách. Samozrejme vystavoval po celom Slovensku a v tomto priestore spolupracoval aj s architektmi (okolo 200 monumentálno-dekoratívnych diel) – v Žiline vytvoril nádherné vitráže (Železničná stanica, Františkánsky kostol, ZDŠ Hliny VII, radnica, Finančný palác), kamenné a iné mozaiky (Slovenská sporiteľňa, Žilinská univerzita, MŠ Hliny V, Poliklinika...). Ostro odsúdil surové zásahy investorov voči takýmto dielam v Žiline a inde. Zaslúžilý člen Zboru Žilincov, laureát PC Genius loci Solnensis 1997.

Ing. Gustáv Krušinský, nar. v roku 1946,  ekonóm, neúnavný organizátor, vedúci finančný referent a kontrolór na generálnom riaditeľstve Drevárskom a nábytkárskom Žilina, asistent riaditeľa štátneho podniku Nábytok Žilina, podpredseda MsNV v Žiline, riaditeľ daňového úradu v Žiline (1991 – 2003), publicista, spoluorganizátor cyklu výstav Premeny Žiliny a autor textu rovnomennej knižnej publikácie (1990), autor žilinskej mestskej zástavy, držiteľ mestských vyznamenaní: Budovateľ mesta Žilina – za rozvoj kultúry v meste, Zaslúžilý občan mesta Žilina (1990), iniciátor založenia Zboru Žilincov a jeho dlhoročný podpredseda.

Ing. arch. Štefan Krušinský, nar. v roku 1940, vyštudoval aprobáciu slovenský jazyk – telesná výchova na VPŠ v Bratislave, architektúru a urbanizmus na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, postgraduálne štúdium na Fakulte architektúry SVŠT, získal kvalifikáciu trénera plávania II. triedy. Pracoval ako učiteľ v SOU v Kysuckom Novom Meste, v Projektovej organizácii okresu Považská Bystrica, v Urbione ako vedúci projektant ateliéru Žilina, v Stavoprojekte Žilina ako vedúci projektovej skupiny, zástupca vedúceho ateliéru, na Útvare hlavného architekta mesta Žilina ako zástupca riaditeľa. Dva roky externe prednášal urbanizmus a územné plánovanie na Žilinskej univerzite. V súčasnosti pôsobí v slobodnom povolaní ako autorizovaný architekt. Bol trénerom plávania Lokomotíva Žilina a členom Spolku architektov Slovenska.

Ing. Emil Lacko, CSc., nar. 1928, zomrel 2004. Rok študoval na University Cambridge, Vysoká škola ekonomická v Bratislave. Kandidát ekonomických vied. Vedúci systémov riadenia v Slovenskej energetike (vlastnil čsl. Patent na klznú svorku na uchytenie vodičov vedení vysokého napätia. Vedúci výpočtového strediska ZVL-VÚRAL. Vedúci rozvoja systémov riadenia na GR Drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu v Žiline. Predseda MsNV v Žiline (1990). Poslanec Národnej rady SR za KDH. Člen vládnej komisie pre reorganizáciu štátnej správy a územnej samosprávy. Člen politického konzília KDH. Podpredseda Zboru Žilincov. 

Akad. mal. Stanislav Lajda, nar. v roku 1959, vyštudoval odbor reštaurovanie maľby u doc. Gabriely Balažovičovej a doc. Iriny Meszárošovej na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, pracoval ako reštaurátor Považskej galérie umenia v Žiline a od roku 1990 v slobodnom povolaní – venuje sa maľbe obrazov, od r. 1994 grafike, ilustrovaniu kníh (detských), reštaurovaniu, karikatúre a pedagogickej činnosti. Pôsobí ako lektor Klubu neprofesionálnych výtvarníkov pri Regionálnom osvetovom stredisku v Žiline, je členom výtvarného združenia Cont – art (Slovenská výtvarná únia), členom občianskeho združenia Za krajšiu Žilinu, bol 5 rokov členom presbyterstva evanjelickej cirkvi a. v. a bol poslancom Mestského zastupiteľstva v Žiline za primátora I. Harmana. Od r. 2009 učí na Strednej súkromnej umeleckej škole v Žiline. Vedúci Sekcie umenia ZŽ. Podpredseda ZŽ.

Dr.h.c. Prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc., nar. v roku 1923, historik, profesor Trnavskej univerzity, organizátor, autor nespočetného množstva historických prác, člen mnohých vedeckých a redakčných rád, v Historickom ústave SAV postupne pôsobil vo funkciách: vedúci, tajomník, zástupca riaditeľa, externý riaditeľ Ústredného archívu SAV, stal sa predsedom Slovenskej historickej spoločnosti, čestným členom s právami riadneho člena Commission pour l’histoire des villes pri CISH, korešpondujúcim členom prezídia Monumenta Germaniae historica v Mníchove, predsedom Vedeckej archívnej rady, členom Prezídia Matice slovenskej a predsedom jej Historického odboru, ako aj predsedom Vedeckej rady MS,  je nositeľom Križkovej a Sasinkovej medaily za zásluhy o archívnictvo,  striebornej a zlatej plakety Ľudovíta Štúra pre spoločenské vedy SAV, zlatej medaily SAV, medaily I. Széchényiho, udelenej Maďarskou akadémiou vied, medaily D. Rapanta, medaily Štefana Moyzesa, a Ceny Ľudovíta Nováka za oblasť spoločenských vied ex aequo, udelených Maticou slovenskou a Radu kniežaťa Pribinu III. triedy, laureát Prestížnej ceny ZŽ Genius loci Solnensis. Zakladateľ Katedry histórie Trnavskej univerzity. Čestný doktorát mu udelila Prešovská univerzita v r. 1999. 

Ing. Štefan Massányi, nar. v roku 1925, chemik, vynálezca – výskumník, autor množstva patentov, vynikajúci organizátor, bývalý člen Československej vedecko-technickej spoločnosti, publicista, autor koncepcie vytvorenia vedecko-výskumnej základne textilného priemyslu na Slovensku a iniciátor založenia troch takýchto výskumných ústavov, medzi nimi Výskumného ústavu textilnej chémie v Žiline. Organizátor verejných tribún v rokoch 1967 - 1968 o spoločenskej situácii v Žiline, spoluzakladateľ, predseda a čestný predseda Zboru Žilincov, držiteľ ocenenia Žilinského samosprávneho kraja za vedeckú činnosť.

Mgr. Milan Mazúr, nar. v roku 1954, kunsthistorik, vyštudoval vedu o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Začal pracovať v odbore propagácia, reklama, aranžérstvo. Od roku 1977 pôsobil v oblasti kultúry a v roku 1990 odišiel pracovne do Talianska. V roku 1994 nastúpil v Považskej galérii umenia v Žiline ako kurátor súčasného a moderného umenia a v roku 1999 sa stal jej riaditeľom. Rekonštruoval PGU takým spôsobom, že v podkroví vznikla unikátna Galéria Vincenta Hložníka.

MUDr. Peter Mazúr, nar. v roku 1954. Maturoval v Žiline, vyštudoval Lekársku fakultu univerzity Komenského v Martine a začal pracovať v OÚNZ Žilina ako sekundárny lekár na ORL oddelení, od 1993 do 2002 primár. Autor a spoluautor odborných článkov a monografií, zlepšovacích návrhov využitých v medicíne. Zaslúžil sa o rozvoj medicínskeho odboru otoneurologia. V roku 2002 ako jeden z prvých na Slovensku zriadil pracovisko jednodňovej chirurgie v odbore ORL, kde pracuje doposiaľ. Vedecký sekretár Spolku lekárov v Žiline (1993-2003). Vyznamenaný medailou za zásluhy o rozvoj Slovenskej lekárskej spoločnosti (2002). Venuje sa humanitárnej činnosti. Člen zboru Žilincov od r. 2010.

Ing. arch. Viera Mecková, nar. v roku 1933, architektka Stavoprojektu v Žiline (1958 – 1990), autorka desiatok architektonických stavieb a interiérov po celom Slovensku, laureátka prestížnej Ceny Emila Belluša za rok 2003 za celoživotné architektonické dielo, členka Rady Spolku architektov Slovenska (1991-93), členka tvorivej skupiny VAL, navrhovateľka knižnej väzby a šperkov, súkromná podnikateľka v architektonickej činnosti (1990 – 92), autorizovaná architektka (1992 – 2002) - členka Slovenskej komory architektov. V Žiline projektovala napríklad Konzervatórium, Hotel Astória (rekonštrukcia) a za administratívnu budovu (MsÚ Žilina) získala Cenu Zväzu Slovenských architektov za rok 1988.

Ing. arch. Ivan Meliš, nar. 1927, zomrel 2003. Architekt, urbanista, pedagóg, športovec, publicista. Vyštudoval odbor architektúry a pozemného staviteľstva Vysokej školy technickej v Brne. Dlhé roky pracoval v Stavoprojekte Žilina. Navrhol sídliská Hliny VIII a Vlčince. Autor mnohých stavieb v Žiline, na Slovensku i v zahraničí. Hlavný architekt okresu Žilina i mesta Žilina. Pracoval v Slovenskej urbanistickej organizácii Banská Bystrica, neskôr v Urbione Žilina. Spolupracoval na územnom pláne Alžíra a metodike rekonštrukcie historických jadier miest arabsko-islamskej kultúry. Spolupracoval s výtvarníkmi a  na Expo 58 v Bruseli získal striebornú medailu (za „Víťazstvo techniky“). Vedecké práce, napr.: Výtvarný život Žiliny v 19. a 20. storočí, Životné prostredie v okrese Žilina. Iniciátor oživenia keramického stavebného priemyslu na Slovensku. Vysokoškolský lektor, ako prvý napísal učebnicu Úvod do teórie životného prostredia. Mestský poslanec. Športovec, reprezentant ČSR, držiteľ 12 slovenských rekordov v hode kladivom, tréner (člen Ústrednej trénerskej rady ÚVČSTV Praha), rozhodca.

Lida Mlichová, nar. 1940. Umelecká knihárka. Prevzala jedinú dielňu svojho druhu na Slovensku po svojom otcovi, majstrovi umeleckej knižnej väzby, Janovi Vrtílkovi. Knihy z dielne získali mnohé ocenenia na slovenských i medzinárodných súťažiach. Lida Mlichová spolupracovala s umelcami ako Robert Brun, Miro CIpár, Peter Ďurík, Ľubomír Feldek, Dušan Kállay, Tomáš Mazáč, Martin Štepánek, s vydavateľstvami Petrus, Perfekt, Rosa, EX Tempore (Panenka & Panenka), s architektkou Vierou Meckovou a inými. Uskutočnila samostatné výstavy v sieni Metského úradu Rajecké Teplice, v Múzeu Kroměříž, v Slovenskom národnom múzeu - Múzeu kultúry Čechov na Slovensku v Martine a na Radnici v Žiline. Zúčastnila sa na kolektívnych výstavách v Prahe, Kroměříži, Martine, Třebíči, Vilniuse, Žiline a v Plzni. Vypracovala mnoho vynikajúcich kaziet pre insignie (napr. pre  biskupa Františka Tondru), slávnostných dosiek (napr. pre radnice), pamätných kníh (napr. pre Žilinskú diecézu), adjustáciu daru pre prezidenta republiky, obaly na grafiky pre Divadlo Bolka Polívky, viacero kroník pre obce. Dielňa vyrobila aj kazetu a slávnostné dosky pre Cenu Združenia podnikateľov Slovenska za rok 2012, ktorá bola odovzdaná Václavovi Klausovi "za jeho prínos k rozhodnému prechodu centrálne plánovanej ekonomiky na ekonomiku trhovú v rokoch 1990-1992". Knihy vytvorené v spolupráci s Ing. arch. Vierou Meckovou boli ocenené na pražskom knihárskom bienále.

Akad. mal. Alex Mlynárčik, nar. v roku 1934, jedna z vedúcich osobností slovenskej umeleckej scény 60-tych rokov, študoval monumentálnu maľbu u profesorov D. Millyho a P. Matejku v Bratislave a výtvarnú tvorbu v architektúre u profesora V. Sychru v Prahe (1959 – 1965), fotograf (odborné vzdelanie v oblasti fotografie a filmu získal v r. 1954 – 1959), asistent oddelenia monumentálnej maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1965 – 1967), od r. 1967 v slobodnom povolaní, spolupráca s architektmi, štipendista Francúzskej republiky, štipendista Ford Foundation v USA (1972), štipendista Guggenheim Foundation v New Yorku (1986), riaditeľ  Považskej galérie umenia v Žiline (1990 - 1991), poradca a zmocnenec ministra kultúry SR poverený založením Strediska slovenských umení v Paríži (1991 – 1992), štvornásobný majster ČSR v šerme - armádny a štátny reprezentant (v rozmedzí rokov 1953 – 1962), ústredný rozhodca a tréner I. triedy v šerme, predseda Ústrednej sekcie šermu, jeden z troch zakladateľov skupiny prospektívnej architektúry VAL v r. 1971 (Cesty a aspekty zajtrajška; Viera Mecková, Alex Mlynárčik, Lajo Kupkovič), publicista, autor teoretických statí o umení, tvoril najmä v Paríži, od r. 1992 žije a pracuje striedavo v Paríži a v Žiline.

Mgr. Jozef Moravčík, nar. v roku 1944, archeológ Považského múzea v Žiline, absolvoval množstvo dôležitých výskumov, ktoré posunuli poznanie pravekého a včasnohistorického osídlenia severozápadného Slovenska, Žiliny a jej okolia, autor mnohých expozícií a putovných výstav z oblasti archeológie, propagátor a publicista, spoluorganizátor každoročnej súťaže pre žiakov ZŠ v Žiline „Po stopách histórie Žiliny“, člen Výboru Slovenskej archeologickej spoločnosti, člen a neskôr podpredseda Archeologickej rady pri Ministerstve kultúry SR, predseda Sekcie histórie ZŽ do r. 2009, kedy sa vzdal členstva v ZŽ.

Mgr. Ing. Peter Ničík, nar. v roku 1963, kulturológ, dramaturg, projektový manažér v kultúrnej a sociálnej oblasti, v rokoch 1992 – 1998 riaditeľ Regionálneho kultúrneho strediska v Žiline, v rokoch 2006 – 2007 vedúci odboru kultúry Žilinského samosprávneho kraja. Vybudoval Kníhkupectvo ÓM, bol šéfredaktorom mesačníka Harmónia RKS. Napísal knižky Básne z krajiny Mirandor, Keď ruky rozprávajú (ako spoluautor), básne uverejnil v knižkách Naháňačka áut, Mačka na mesiaci, Pes na mesiaci, Odchádzam do seba. Je autorom filmu Ľudia v Nadácii Polis II. V súčasnosti učí Dejiny kultúry na Bilingválnom gymnáziu M. Hodžu v Sučanoch i na Žilinskej univerzite (v rámci Univerzity tretieho veku), spolupracuje s Nadáciou Polis ako dramaturg a moderátor, pôsobí ako školiteľ písania projektov pre Iuventu Bratislava. Od roku 2002 je nezávislým poslancom Mestského zastupiteľstva v Žiline. Ako kulturológ, prednášateľ, lektor workshopov, hodnotiteľ projektov, tvorca a občiansky aktivista spolupracuje s mnohými kultúrnymi inštitúciami (napr. hodnotiteľ projektov pre Ministerstvo kultúry SR, člen poradného zboru pre vzdelávanie Národného osvetového centra Bratislava). Bol členom viacerých žilinských komunít (Fórum inteligencie, Rotary klub, OZ Za krajšiu Žilinu a pod.).

Plk. Ing. Ladislav Ondruš

Mgr. Art. Milan Oravec, Artd.

Ing. Miroslav Pfliegel, CSc., nar. v roku 1946, vedecký pracovník, vynikajúci organizátor, publicista, výtvarný fotograf, dokumentarista, riaditeľ EDIS-u - vydavateľstva Žilinskej univerzity, predseda fotoklubu GAMA pri Žilinskej univerzite. Pracoval v niekoľkých komisiách pri ČSAV a SAV, organizátor Bienále medzinárodného salónu fotografie „Doprava“, ako aj cyklu výstav „Premeny Žiliny“ a spoluautor rovnomennej knižnej publikácie (1990), člen predsedníctva Zväzu slovenských fotografov, predseda Slovenského národného centra FIAP (medzinárodná fotografická organizácia), spoluzakladateľ, tajomník a súčasný predseda ZŽ, zodpovedný za vydavateľskú činnosť (Publikačná sekcia).  Mesto mu v roku 2012 udelilo Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta Žilina.

Prof. MUDr. Karol Poradovský, DrSc., nar. 1916, zomrel 2002. Študoval na Sorbone. Prednosta poľnej chirurgie (na fronte). V žilinskej nemocnici vybudoval z pôrodníckeho oddelenia modernú gynekológiu, Krajský gynekológ. Prednosta Gynekologicko-pôrodnickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, osobnosť slovenského i medzinárodného významu. Prednášal na medzinárodných kongresoch, napríklad v Marseille, vo Viedni, Berlíne, Mexico-City, Budapešti, Haagu, Moskve, Debrecene, Turku, Pécsi, Paríži a ďalších mestách. Bol čestným členom Poľskej a Maďarskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti. V rokoch 1969 – 70 pôsobil ako expert pre gynekológiu a pôrodníctvo v Kuwajte. V rokoch 1963 až 1988 bol členom Štátnej populačnej komisie. Za zásluhy v odbornej činnosti získal Semmelweisovu medailu Maďarskej lekárskej spoločnosti, medailu Pro universitate Univerzity v Debrecéne, Zlatú medailu Univerzity UJPŠ v Košiciach, Medailu Lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, Palackého univerzity v Olomouci, Univerzity v Brne, Lekárskej fakulty UK v Bratislave a v Martine a Lekárskej fakulty v Plzni. Ministerstvo zdravotníctva SSR mu udelilo Pamätné medaily: J. E. Guotha a akademika L. Dérera. Ministerstvo školstva SSR ho vyznamenalo titulom Zaslúžilý učiteľ. Laureát Prestížnej ceny Genius loci Solnensis 2008.

RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc., narodený v r. 1934, geomorfológ, historik,  vedec, riaditeľ, publicista, prekladateľ, autor odborných prác a štúdií, popularizátor a organizátor, člen Slovenskej geografickej spoločnosti pri SAV, tajomník a potom podpredseda Slovenskej spoločnosti pre dejiny vied a techniky pri SAV, člen Hlavného výboru Českoslovenkej spoločnosti pre dejiny vied a techniky pri ČSAV, člen Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV,  člen Ústredia slovenskej katolíckej inteligencie a vedúci jej Sekcie histórie národa a jeho literatúry, zakladajúci člen a podpredseda Slovenskej historickej spoločnosti pri Matici slovenskej, žilinský farský historik a kronikár, zakladateľ Miestneho odboru Matice slovenskej v Žiline a celoslovenskej súťaže v recitovaní kresťanskej poézie a prózy s názvom „... a Slovo bolo u Boha“. V r. 2009 sa vzdal členstva v ZŽ.

Toňa Revajová, nar. v roku 1948, učiteľka, referentka na oddelení pre vedeckovýskumnú činnosť a zahraničné styky Rektorátu VŠDS v Žiline, novinárka (redaktorka Kultúrneho života Žiliny, Kysuckých novín, Žilinských novín, šéfredaktorka týždenníka Nový Povex, redaktorka týždenníka Slovenka,), zakladajúca členka združenia Gradus na pomoc ženám trpiacim závislosťou, členka rady Obce spisovateľov Slovenska a výboru Slovenskej sekcie IBBY. Autorka kníh pre mládež (Vraveli proroci, že bude tma v noci, O kráľovi a malej breze, Pol prázdnin s tetou Kolieskovou, O štyroch sestrách, Denník Majky z Majáka, Denis a jeho sestry, Johanka v Zapadáčiku, Zlom väz, Johanka!), poviedok v časopisoch, množstva článkov v periodikách.

Mgr. Viliam Roháček, nar. 1932, zomrel 2008. Vyštudoval herectvo a réžiu na VŠMU v Bratislave u prof. Zachara a Dibarboru. Televízny, rozhlasový a divadelný režisér, herec (Divadlo P. Jilemnického v Žiline), dramaturg a moderátor, pedagóg Konzervatória v Žiline (operné herectvo, dejiny divadla, javisková reč), odborný porotca recitačných a divadelných súťaží, školiteľ divadelných ochotníkov a recitátorov, držiteľ rôznych ocenení a uznaní v oblasti divadelnej činnosti, medzi nimi ocenenia ministra kultúry SR. Režisér Bratislavských večerníkov v PKO, Slávnostnej akadémie Zboru Žilincov, Čestný člen ZŽ.

Tomáš Rosický, nar. 1942, zomrel 2002. Spoluzakladateľ a hlavná umelecká osobnosť Divadla Maják na Hlinách VI, osnovateľ a režisér Mestského divadla Žilina, autor niekoľkých divadelných hier, člen viacerých poradenských zborov v oblasti divadla, porotca pri rôznych regionálnych,  krajských  a celoslovenských ochotníckych divadelných súťažiach. Režíroval súbory v širokom okolí. Posledne pracoval na projekte v rámci Vyšegrádskej štvorky – nesúťažnej prehliadke pod názvom Divadlo a deti 2003 v Žiline.           

Vavro Ryšavý, nar. 1911, zomrel 1997. V rokoch 1926 až 1943 bol aktívnym hokejovým a futbalovým hráčom klubu ŠK Žilina a v oboch športoch vynikal. Kapitán futbalistov v r. 1938. Patrí k zakladateľom hokeja v Žiline a v r. 2009 bol uvedený do Siene slávy žilinského hokeja spolu s Vojtechom Závodským (ako prvý dvaja). Spolu s Vojtechom Závodským a inými bol koncom dvadsiatych rokov aj propagátorom a šíriteľom hokeja na Považí, Turci, Liptove a Orave. Patril k najlepším útočníkom na Slovensku a vyslúžil si meno „slovenský Maleček“. Odmietol ponuku Rapidu Praha, nastúpil do Ski Klubu Bratislava a stal sa hráčom slovenského národného hokejového mužstva. V r. 1939 prestúpil späť do Žiliny. Zapojil sa do SNP a po r. 1945 bol činný ako funkcionár Demokratickej strany, za čo ho v r. 1948 zaistili. Z väzenia sa mu podarilo ujsť do Nemecka, odtiaľ odišiel do Kanady a nakoniec sa usadil v USA (Wahington), kde žil do svojej smrti. Bol členom Rady slobodného Československa a Stálej konferencie slovenských demokratických exulantov. V r. 1981 vydal knihu Žilina a Slovenské národné povstanie. V r. 1994, pri príležitosti osláv 50. výročia SNP, prišiel na Slovensko ako člen oficiálnej americkej delegácie, ktorú viedla Madeleine Albrightová. Pochádzal z Hustopeče na Morave, ale Žilinu si zvolil za svoje druhé rodné mesto. Podľa jeho želania spočíva jeho popol v Žiline. Bol čestným členom Zboru Žilincov.

Ing. arch. Viliam Šlopek, nar. v roku 1941, samostatný projektant – architekt projekcie ŠSP Bratislava, vedúci projektant a vedúci oddelenia architektúry ZVL VÚRAL Žilina, vedúci oddelenia územného plánu a architektúry ONV v Žiline, inšpektor pre pamiatkovú starostlivosť, múzeá, galérie a ochranu prírody na ONV v Žiline, externý učiteľ a člen skúšobnej komisie pri obhajobách diplomových prác na Žilinskej univerzite, dlhoročný predseda členskej organizácie Zväzu slovenských architektov v Žiline, ktorá združovala architektov Žiliny, Martina, Považskej bystrice a Čadce, člen Predsedníctva Krajského výboru Zväzu slovenských architektov Slovenska v Banskej Bystrici, člen Krajskej komisie Štátnej pamiatkovej starostlivosti pri Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody – krajskom stredisku v Banskej Bystrici, spoluautor publikácie Žilinský rínok (2002), vedúci Sekcie architektúry mesta ZŽ. Držiteľ Prestížnej ceny ZŽ Genius loci Solnensis 2010. 

Mgr. Peter Štanský, nar. v roku 1945, vedúci žilinského pracoviska Štátneho oblastného archívu v Bytči, predseda Komisie predarchívnej starostlivosti Ministerstva vnútra SR, člen Slovenskej historickej spoločnosti, Spoločnosti slovenských archivárov, člen Okresnej názvoslovnej komisie, Názvoslovnej komisie mesta Žilina, publicista, autor mnohých publikácií, historických štúdií a iných historických prác, spoluzakladateľ Staromestských slávností v Žiline, spoluorganizátor súťaže žiakov a študentov o histórii Žiliny, predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Žiline, spoluorganizátor celoslovenskej súťaže v prednese kresťanskej poézie a prózy s názvom „...a slovo bolo u Boha“, člen historickej sekcie ZŽ,  nositeľ Križkovej a Sasinkovej medaily za rozvoj slovenského archívnictva a pamätnej medaily Mesta Žilina. V r. 2009 sa vzdal členstva v ZŽ.

Ing. arch. Antonín Stuchl, nar. 1921. Vyštudoval Fakultu architektúry a pozemného staviteľstva Českého vysokého učení technického Praha. Pracoval: Čsl. Štátne lesy Praha, Stavoprojekt Žilina (hlavný architekt). Špecialista na urbanizmus. Vyznávač hľadania ľudského mestského urbanizmu z hľadiska priblíženia človeka k človeku (stotožnenie sa človeka so svojim mestom). Publicista. Autor nadčasového Smerného územného plánu mesta Žilina (1980). Spoluautor množstva štúdií, územných plánov a projektov. Držiteľ architektonickej Ceny Emila Belluša za celoživotné dielo. Pre nepodpísanie Prehlásenia o súhlase so vstupom vojsk VZ do Československa bol v r. 1972 vylúčený zo Zväzu slovenských architektov, zo štátnicovej komisie VŠDS, z urbanistickej komisie a z komisie teórie architektúry v Bratislave. Ovláda niekoľko cudzích rečí a porovnával prácu nemeckých, švajčiarskych, francúzskych, anglických, talianskych a iných odborníkov. Člen horskej služby, člen Českého spolku. Zaslúžilý člen ZŽ a laureát PC Genius loci Solnensis 1998.

Aktuality

Súťaže

Sárova Bystrica 2017

Termín uzávierky: 13. október 2017 • Propozície 40. ročníka regionálnej súťaže mladých moderátorov - okres Žilina, o... Celý článok

Kam dnes

  • Jubilanti

    13. 10. 2017 08:00 - 31. 10. 2017 Makovického dom Žilina Výstava prác jubilujúcich č...info